Podľa odhadov Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) existuje 60
percentá pravdepodobnosť, že sa El Nio sformuje do konca júla, a
80-percentná, že sa tak stane do konca septembra.
El Niňo je prirodzene sa vyskytujúci klimatický jav, spojený so
zvyšujúcou sa teplotou vzduchu na Zemi. V niektorých častiach sveta je
spojený so suchami a v iných zase s výdatnými dažďami. Ide o odchýlku v
systéme morského prúdenia v Tichom oceáne a naposledy sa vyskytol na
prelome rokov 2018-2019.
Od roku 2020 naopak počasie vo svete ovplyvňoval jav La Niňa, ktorý má
na rozdiel od El Niňa ochladzujúci účinok. Napriek tomu však bolo podľa
WMO posledných osem rokov najteplejších v dejinách meraní. Bez javu La
Niňa mohlo byť otepľovanie ešte vyššie.
La Niňa fungovala ako "dočasná brzda" zvyšovania celosvetovej teploty, uviedol šéf WMO Petteri Taalas. "Vývoj
El Niňa bude pravdepodobne viesť k novému prudkému nárastu
celosvetových teplôt a zvýši šancu na lámanie teplotných rekordov," varoval Taalas.
Silu a ani dĺžku nadchádzajúceho javu El Niňo v súčasnosti nie je možné
určiť. Doteraz posledný (El Niňo) bol považovaný za slabý.
Predchádzajúci jav z rokov 2014 až 2016 bol naopak silný a mal výrazný
vplyv na počasie, pripomína AFP.
Účinky El Niňa na počasie sa zvyčajne prejavia rok po jeho sformovaní.
Jeho dôsledky tak začnú byť badateľné zrejme až na budúci rok, dodáva
WMO.
El Niňo by mohol zvrátiť obdobia sucha napríklad v Africkom rohu, no
zároveň môže tiež vyvolať extrémnejšie počasie, uviedol Taalas. Tento
jav ovplyvňuje napríklad aj formovanie hurikánov a môže spôsobiť suchá v
Austrálii alebo Indonézii.
Klimatický jav El Niňo sa zvyčajne objavuje každé dva až sedem rokov a
zvyčajne trvá deväť až 12 mesiacov. Spája sa s otepľovaním hladiny v
centrálnom a východnom Tichom oceáne.